Tepelná izolácia

Viete prečo voda kondenzuje na stenách alebo pri oknách?
Ak sú v tepelnej izolácii medzery a netesné spoje – tepelné mosty, teplý vzduch sa ochladí a vlhkosť, ktorá je v ňom obsiahnutá sa vyzráža na chladnom mieste. Zväčša to je v rohu miestnosti alebo pri strešnom okne. Postupne sa voda hromadí a znižuje izolačné vlastnosti zateplenia. Vzniká ideálne prostredie pre rozvoj plesní, tie začnú poškodzovať konštrukciu a uvoľňovať jedovaté spóry do okolia. Zvlhnutú izoláciu je treba vybrať, sadrokartón vymeniť, niekedy aj nahradiť poškodené krokvy alebo trámy. Rozoberanie, likvidácia odpadu a nový materiál to všetko robí rekonštrukciu ešte drahšou ako pôvodné riešenie.
Ak započítame, že v dome počas rekonštrukcie nemôžeme plnohodnotne bývať, zistíme, že lacná izolácia s nízkou životnosťou nie je dobrá investícia.
Preto aby steny nepremŕzali – nebol v nich rosný bod, by mala byť tepelná izolácia vždy umiestnená na vonkajšej – nevykurovanej strane muriva.
V zime chráni tepelná izolácia pred chladom, v lete prehrievaniu. Proti teplu je dôležitá tepelná kapacita izolácie. Tá je daná jej objemovou hmotnosť x konštantou pre každý materiál (pozri tabuľku hore). Keďže je daná násobkom týchto dvoch veličín znamená to, že čím je izolácia ťažšia a prirodzene drží viac teplo (alebo aj chlad) tým lepšie nás ochráni pred páliacim slnkom v lete. Obzvlášť tmavé až čierne krytiny na streche s ľahkou sklenou vatou vytvárajú v lete neobývateľné podkrovia, kde teplota neklesne pod 30 °C ani v noci.

Pre názornosť som vytvoril v tabuľke stĺpec kde porovnávam množstvo uskladneného tepla na m3 izolácie. Tu sú rozdiely veľmi markantné. Prírodné fúkané izolácie - drevovlákno aj celulóza majú 6 až 12 krát vyššiu schopnosť uskladniť teplo ako sklená vata. Tým vám poskytnú ochranu proti prehriatiu v lete. Samozrejme treba dbať na správne zatienenie okien a vetrať iba, keď je vonku chladnejšie ako vnútri.

Na tepelnej izolácii nemá zmysel šetriť, je to investícia na desaťročia.